Galéria Zuzky Medveďovej

V priebehu činnosti Galérie Zuzky Medveďovej v svojich priestoroch uskutočnila 61 výstav: 24 samostatných, jednu dvoj výstavu a 15 spoločných. Svoju výtvarnú tvorbu tu prezentovali akademickí maliari, grafici a sochári, výtvarní umelci-amatéri, insitní maliari a alternatívni umelci. Z prezentácie výtvarného diela Zuzky Medveďovej uskutočnené boli štyri expozície - roku 1989, 1992, 1995 a 1997 k storočnici narodenia Z. Medveďovej. Okrem toho Galéria Zuzky Medveďovej usporiadala výstavy aj v iných priestoroch v Petrovci a v okolitých osadách (Hložany a Kulpín) a organizovala i prezentáciu výtvarného diela Zuzky Medveďovej aj mimo Petrovca. (Kulpín a Padina).

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1989

Galéria Zuzky Medveďovej začala teda s prácou 1. júla 1989. Prvú výstavnú expozíciu tvorilo 54 prác Zuzky Medveďovej z darovaného fondu. Expozícia pozostávala z portrétov, krojovaných portrétov, ľudovožánrových figurálnych kompozícií, kvetinových zátiší, aktov a krajiniek.
Prvú expozíciu prác Zuzky Medveďovej v jej Galérii 28. októbra 1989 vystriedala retrospektívna výstava grafík Pavla Čániho. Mr. Pavel Čáni patrí medzi našich najpoprednejších súčasných výtvarníkov. Školil sa v Trnave, Novom
Sade a Belehrade. Prvú účasť na výstave zaznamenal roku 1974 a sústavnejšie vystavuje od roku 1979. Výstavou pozostávajúcou z 42 voľných grafických listov - zhotovených suchou ihlou, akvatintou, alebo kombináciou hlbko tlačových techník - v Galérii Z. Medveďovej zaznamenal malé jubileum desať rokov sústavnej výstavnej činnosti. Na výstave bola chronologicky a výrazovo predstavená Čániho umelecká tvorba z obdobia rokov 1979-1989. Výstava potrvala do 19. novembra 1989.
Na prvej kolektívnej výstave uskutočnenej v Galérii Zuzky Medveďovej účinkovalo 12 výtvarných umelcov-amatérov z Petrovca a Hložian. Na výstave Jeseň '89 účinkovali
Zuzana Andrášiková (1946, Pivnica) a
Zuzana Speváková-Detková (1931, Selenča)
a predstavili sa insitnými malbami znázorňujúcimi motívy z tradičného dedinského života.
Milina Ferkova (1931, Kysáč) v tenkých nánosoch farby namaľovala na plátne jeden zo základných prameňov svojej inšpirácie - kanál.
Vesna Kováčová-Chrťanová (1954, Nový Sad) a
Miroslav Zaťko (1953, Petrovec)
sa predstavili s krajinkami podanými na sentimentalizujúci a romantizujúci spôsob.
Vysokú technickú úroveň tvorby a dokonalú umeleckú vizualizáciu krajiny bolo badať na olejomalbách
Samuela Legíňa (1948, Petrovec),
akvareloch Juraja Galamboša (1951, Hložany)
a najmä na pasteloch Ivana Križana (1944, Petrovec).
Pavel
Báďonský (1958, Hložany) sa predstavil s jedným aktom
a najmladšieho účastníka výstavy Branislava Galamboša (1971, Hložany) zaujali svojrázne vízie vesmírnych príhod.
Naj nekonvenčnej ši výtvarný prejav poskytli práce
Jaromíra Grňu (1935, Laliť - 2000, Petrovec)
a režiséra Luboslava Majeru (1951, Petrovec).
Štyri olejomaľby Jaromíra Grňu boli vlastne výtvarnými alegóriami na večné témy života a smrti komponované autentickými postupmi z množstva vizuálnych epizód. Luboslav Majera pri svojom výtvarnom prejave uplatnil estetiku lyrického expresionizmu a jeho výjavy vypracované farebným tušom boli jediné abstraktné práce na tejto výstave. Výstava bola otvorená od 9. do 24. decembra 1989.

Rok 1990 Galéria Zuzky Medveďovej

Štvrtá v poradí a prvá roku 1990 bola výstava výtvarníka-amatéra Pavla Báďonského z Hložian. Bola to výstava portrétov a aktov pomenovaná Ja, Picasso a ženy. P. Báďonský sa predstavil s 26 obrazmi vypracovanými v rôznych technikách. Technickú úpravu výstavy mali na starosti žiaci kulturologického odboru 1. ročníka Strednej školy Jána Kollára v Báčskom Petrovci.
Piata výstava v Galérii Zuzky Medveďovej bola venovaná alternatívnemu, alebo experimentálnemu umeniu, presnejšie vlastne poštovému umeniu (mail-art). Výstava bola zároveň premiérou 12. čísla časopisu pre literatúru a kultúru Nový život na rok 1989 a jeho knižnej mutácie New life - New art. Za túto výstavu Galéria Z. Medveďovej môže vďačiť predovšetkým umelcovi Jaroslavovi Supkovi a šéfredaktorovi časopisu Nový život Víťazoslavovi Hroncovi. Na vernisáži tejto výstavy 9. júna 1990 sa udiali aj prvé performace (umelecké akcie) v Petrovci. Ich protagonistmi boli Aleksandar Jovanovič (performance Wart), Jaroslav Supek (performance Slepý Borges píše) a Tomáš Čelovský. Táto výstava bola prvou príležitosťou pre milovníkov výtvarného umenia v Petrovci oboznámiť sa s konceptuálnym umením. Výstava Nový život - Nové umenie potrvala do 9. júla 1990.
Ďalšia veľmi vydarená výstava v Galérii Zuzky Medveďovej prebiehala od 3. do 25. novembra 1990 a bola to výstava malieb a grafík akademického maliara a grafikaMartina Kizúra z Kovačice, žijúceho od jesene roku 1991 v ďalekej Austrálii, najnovšie v meste Townsville. Výstava pozostávajúca zo 17 olejomalieb a 22 grafík, vypracovaných hlavne v technike linorezu, bola siedmou samostatnou výstavou Martina Kizúra. Vystavené Kizúrove malby a grafiky charakterizoval dvojrozmerný plošný priestor, vyplnený pevnými a vyváženými kompozíciami čistých a jasne definovaných farebných plôch.
Pred Vianocami, 22. decembra 1990 v Galérii Zuzky Medvedovej bola vernisáž kolektívnej tematickej výstavy venovanej povestnej pe-trovskej rastline - chmeľu. Malby, kresby a grafiky pre túto výstavu poskytlo 29 umelcov z celej Vojvodiny, zo Slovinska a Nemecka. Na výstave účinkovali najpoprednejší vojvodinskí výtvarníci: Petar Curčič, Vera Zaričová, Jovan Bikicki, Milan Kečič, Živojin Miškov, Branislav Vu-lekovič, Giga Duragič, Vera Macedoničová a ďalší. Z našich slovenských výtvarníkov vystavovali Pavel Cáni, Milan Súdi, Michal Kiráľ, Jaroslav Šimovic, Ivan Križan, Mária Gašková a Viera Fajndovičová-Sudiová. Výstava bola výsledkom prvého pokusu o organizovanie petrovského výtvarného tábora. Spolu bolo vystavených 47 prác. Iniciátorom výstavy bol pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo a člen Rady Galérie Z. Medveďovej Dr. Ján Kišgeci. Expozíciu mal na starosti Vladimír Valentík. Výstava potrvala do 12. januára 1991.

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1991

V lete, od 10. do 20. augusta 1991 v Galérii Z. Medveďovej sa realizovala výstava prác kulpínskeho rodáka Michala Hasíka (1946). Nezvyčajný umelec, ktorý už vyše 30 rokov žije v Nemecku, vystavil svoje nožničkové výstrihy, koláže a malby. Spolu 45 prác. Michal Hasík svoju prvú samostatnú výstavu usporiadal v Petrovci roku 1963. V Nemecku, vedľa zámočníckej práce, sa ešte intenzívnejšie začal zaoberať výtvarným umením a rozšíril sféru svojich tvorivých záujmov na nožničkový výstrih na papieri - umenie s bohatou svetovou tradíciou, ale u nás takmer neznáme. Milovníci umenia u nás a v Nemecku sa tešia z jeho prác a najmä z jeho vystrihovačiek, ktorými zvečnil nespočetne mnoho profilov tvárí. Výstava bola organizovaná v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Kulpíne.
Deviata výstava v priestore Galérie Zuzky Medvedbvej Westeast bola venovaná neinštitucionalizovanej internacionálnej avantgardnej umeleckej asociácii Westeast a bola to zároveň i premiéra Westeastu na stranách nášho časopisu Nový život a časopisu Gradina z Nisu. Asociácia Westeast bola spätá najmä s menom slovinského alternatívneho umelca Franciho Zagoričnika z Kranju. Existovala bez jasnej organizačnej štruktúry a nikdy nemala prísne vyhranený program a meradlá svojej poetiky, i keď ju v najväčšej miere charakterizuje umelecký konkretizmus a eticko-sociálna angažovanosť na základoch tolerancie a koexistencie. Umelci zoskupení do asociácie Westeast najčastejšie postavovali a rozoberali aktuálne umelecké problémy na konceptualistických zásadách a skúsenostiach verbo-voko-vizuálneho umenia a svojím experimentálnym zameraním šírili obzory umeleckej vnímavosti. Na výstave účinkovali ako členovia asociácie Ruggero Meggi, Geza Perneczky, Siegfried J. Schmidt, Attila Csernik, Zoran Mirkovič, Jaroslav Supek a ďalší. Organizáciu výstavy v Petrovci mali na starosti Jaroslav Supek a Vladimír Valentík. Výstava Westeast v Galérii Z. Medveďovej prebiehala od 21. septembra do 1. októbra 1999.
Najdôležitejšou výtvarnou manifestáciou Slovákov v Juhoslávii je určite Bienále slovenských výtvarníkov (iba profesionálnych, či akademických maliarov, sochárov a grafikov). Je to výstavná manifestácia prehliadkového typu, ktorá sa prvýkrát uskutočnila v Galérii Zuzky Medveďovej od 23. novembra do 8. decembra 1991 ako 1. bienále slovenského vojvodinského výtvarného umenia - Petrovec '91. Na prvom bienále účinkovalo 16 umelcov a jeden poslucháč výtvarnej akadémie ako hosť. Spolu teda 17 účastníkov: Milan Súdi (1942, Kysáč), Viera Fajndo-vičová-Súdiová (1948, Petrovec), Jaroslav Ši-movic (1931, Kysáč), Mária Gašková (1948, Kysáč), Ivan Križan (1944, Petrovec), Anna Máľachová-Fajndovi-čová (1922, Petrovec), Jozef Klátik (1948, Stará Pazova), Mira Brtková (1930, Novi Banovci), Martin Kizúr (1957, Kovačica), Pavel Čáni (1953, Kačarevo), Rastislav Škulec (1962, Lug), Anna Pixiadesová (1924, Kysáč), Vladimír Labát-Rovnev (1946, Petrovec), Ján Stupavský (1947, Stará Pazova), Pavel Pop (1948, Stará Pazova), Vladimír Kardelis (1944, Kysáč) a hosť Dula Šanta, študent Akadémie umení z Petrovca. Organizačný výbor 1. bienále tvorili Mr. Pavel Čáni, Dr. Samuel Čelovský, Jaromír Grňa, Michal Kiráľ, Dr. Ján Kišgeci a Vladimír Valentík (predseda). Výstavu otvoril predseda Organizačného výboru a v mene kovačických insitných maliarov pozdravný príhovor mal povestný maliar Martin Jonáš.
Pred Vianocami, 21. decembra 1991 po tematickej výstave venovanej chmeľu (1990) v Galérii Zuzky Medveďovej bola usporiadaná ďalšia tematická výstava Kone.Výstavu otvoril pokrajinský tajomník poľnohospodárstva a člen Rady Galérie Z. Medveďovej Dr. Ján Kišgeci. V rámci vernisáže prítomným sa prihovorili aj básnici Paľo Bohuš a Andelko Erdeljanin, ako i recitátorka Júlia Hansmanová. Expozíciu výstavy mali na starosti Giga Duragič Dile a Vladimír Valentík. Svoje vízie koni výtvarne stvárnili pre túto výstavu až 33 autori. Spomeňme si iba na niekoľkých: Miča Uzelac, Stevan Pavkov, Branislav Vulekovič, Petar Mojak, Aranka Mojaková, Vladimír Bogdanovič, Pavel Pop, Mujo Alagič, Jovan Soldatovič, Milan Solarov, Jaroslav Šimovic, Ivan Križan, Živojin Miškov, Borivoj Popržan, Petar Čurčič, Vera Zaričová, Jovan Bikicki a ďalší.

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1992

Ďalšia výstava v Galérii Zuzky Medveďovej bola samostatná prezentácia maliarskeho opusu koviljsko-novosadského maliara Gigu Duragiča Dileho. Okrem malieb vystavoval i tapisérie. Na výstave v Petrovci sa predstavil maľbami abstraktného nefiguratívneho smerovania so zvýraznenou, až reliéfnou textúrou. Charakteristické pre výstavu boli malby s informelovým vertikálnym voľným prúdením farieb. Do expozície bolo zaradených i niekoľko rovinných krajiniek, typických pre tvorbu Gigu Duragiča. Vernisáž sa uskutočnila 8. februára a výstava potrvala do 23. februára 1992.
Výstavou kníh - umeleckých objektov pod názvom Liber predstavili sa milovníkom výtvarného umenia v Petrovci študenti 2. ročníka Akadémie umení v Novom Sade a ich profesorka Bogdanka Poznanovičová. Študenti zoskupení v Štúdiu pre vizuálne komunikácie Akadémie umení na skúsenostiach book-art urobili výstavu kníh, ktoré sa nečítajú, ale komunikujú svojím výzorom. Medzi 24 študentmi boli i Ingrid Cicková, Sandra Kopčoková a Dula Šanta, s ktorých prácami sme sa stretali i neskoršie v Galérii Zuzky Medveďovej na bienále slovenských výtvarníkov. Ako kuriozitu treba uviesť fakt, že pre väčšinu budúcich akademických umelcov výstava Liber v Petrovci bola prvou výstavou, na ktorej účinkovali.
Prezentácia výtvarného umenia v rámci programu Slovenských národných slávností v Petrovci má bohatú tradíciu. Medzi vojnami pri tejto príležitosti často vystavovala naša maliarka Zuzka Medvedbvá. Obnovené Slovenské národné slávnosti roku 1992 boli skvelou príležitosťou pre nový pohľad na výtvarné dielo Zuzky Medveďovej. Nová - v poradí druhá - expozícia prác akademickej maliarky Zuzky Medveďovej mala návštevníkom Slovenských národných slávností predstaviť jej umelecké začiatky. Výstava pozostávala z dvoch častí:
- Prvá časť výstavy chronologicky sledovala maliarsky vývin a remeselné zdokonaľovanie sa Zuzky Medveďovej a tvorili ju študijné kresby a skice. Tieto takmer neznáme práce vznikli v období, keď sa Z. Medvedbvá podujala svoje výtvarné nadanie vybrúsiť na školení v Prahe u profesora Engelmullera v rokoch 1921-1922, potom v Záhrebe u T. Krizmana na Umelecko-priemyselnej škole v rokoch 1922-1923 a znova v Prahe na Akadémii výtvarného umenia. V tejto časti výstavy bolo badateľné, ako sa Zuzke Medveďovej už na samotnom začiatku darilo klasickou technikou kresby odhaľovať v portrétnej tvorbe psychologické vlastnosti a vnútorné kvality ľudí v ich individuálnej vizuálnej jedinečnosti.
- Druhú časť výstavy tvorili už dobre známe olejomaľby, ktoré tiež takmer úplne patria do prvého tvorivého obdobia maliarky Zuzky Medveďovej. Táto časť výstavy pozostávala z jej najcharakteristickejších prác prezrádzajúcich trvalú orientáciu na témy a motívy zo slovenského dolnozemského prostredia. Prítomnosť folklórnych motívov, ľudopisná malba,
krojované portréty, žatevné práce v letnom opare a kvetinové zátišia tvorili od študentských čias základnú náplň umeleckej tvorby Zuzky Medveďovej.
Druhú expozíciu prác Z. Medveďovej mal na starosti Vladimír Velentík a výstavu otvoril básnik Paľo Bohuš 1. augusta 1992. Výstava potrvala do 16. augusta a počítala až 64 exponátov.
Pätnásta výstava v Galérii Zuzky Medveďovej bola otvorená 31. októbra 1992 a potrvala do 15. novembra 1992. Bola to druhá samostatná výstava malieb, kresieb, papierových sôch a masiek všestraného umelca, ale predovšetkým divadelného režiséra Luboslava Majeru (1951, Petrovec). Na výstave pod názvom Scénický medzičas boli predstavené Majerové práce, ktoré vznikli hlavne v Prešove a Nitre medzi skúškami pripravovaných divadelných predstavení. Na prácach z tejto výstavy znázornil vydiferencované, jemné tvary ženského tela v abstraktnom pestrofarebnom hýrivom fluide, alebo optimálne uskutočnenie svojho expresionistického výtvarného prejavu nachádzal vo forme papierovej sošky. Komisárom výstavy bol Vladimír Valentík a prítomným ctiteľom umenia sa prihovoril na vernisáži člen Rady Galérie Zuzky Medveďovej Tomáš Čelovský.

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1993

Prvá výstava realizovaná v Galérii Zuzky Medvedbvej v roku 1993 bola samostatná výstava Prvá cesta k imaginácii hložianskeho výtvarníka Jána Chĺpku (1965, Hložany). Bola to jeho prvá samostatná výstava a návštevníci Galérie Zuzky
Medveďovej si ju mohli pozrieť od 23. apríla do 16. mája 1993. Ján Chlpka sa predstavil s 31 maľbou širokého výrazového spektra, od surrealistických a iných moderných smerovaní, až po vlastnú štylizáciu insitného výtvarného prejavu, ktorému sa v súčasnosti dostáva čoraz kladnejšieho hodnotenia a zaraďuje Jána Chĺpku medzi našich najautentickejších insitných maliarov.
Spoločná výstava 16 slovenských výtvarníkov z Juhoslávie uskutočnená od 29. mája do 20. júna 1993 bola výplodom prvého, ale neúspešného pokusu predstaviť súčasnú výtvarnú tvorbu našich špičkových akademických maliarov, grafikov a sochárov na Slovensku. Vernisáž sa mala uskutočniť 14. mája 1993 v Galérii Artotéka v Bratislave, ale v podmienkach medzinárodnej blokády Juhoslávie pokus sa nevydaril a exponáty pre výstavu v Bratislave sa z maďarskej hranice museli vrátiť späť do Galérie Zuzky Medveďovej. I napriek tomu časť organizátorov výstavy predsa len odcestovala do Bratislavy a účinkovala tam vo vernisáži protestnej výstavy Komunikácia áNO, pre ktorú práce bleskovo poskytli špičkoví umelci zo Slovenska: Albín Brunovský, Daniel Brunovský, Ondrej Zimka, Dušan Kállay, Rudo Sýkora, Ivan Kováčik, Dragica Vrtelová a ďalší bratislavskí umelci. Z tejto situácie sa zrodil nápad o konceptualistickom protestnom výstavnom projekte. Práce našich výtvarníkov, ktoré sa na Slovensko nedostali, boli nainštalované v Galérii Zuzky Medveďovej ako Výstava neuskutočnenej výstavy v Bratislave -Komunikácia áNO. Výstavu tvorilo 35 exponátov Tichomíra Bíreša, Miry Brtkovej, Pavla Čániho, Viery Fajndovičovej-Súdiovej, Márie Gaškovej, Vladimíra Karde-lisa, Michala Kiráľa, Martina Kizúra, Jozefa Klátika, Vladimíra Labáta-Rovneva, Anny Pixiadesovej, Pavla Popa, Jána Stupavského, Milana Súdiho, Jaroslava Šupka a Rastislava Škuľca.
Počas slovenských národných slávností roku 1993 v Galérii Zuzky Medveďovej po prvýkrát vystavovali kovačickí insitní maliari. Výstava bola otvorená 6. augusta 1993 a potrvala do 6. septembra 1993. Slávnosťová Výstava kovačickej skupiny insitných umelcov predstavila početným návštevníkom 27 olejomalieb od 20 autorov. Medzi nimi -okrem chýrečných maliarov Martina Jonáša a Zuzany Chalupovej - boli aj Ján Garaj, Ján Strakúšek, Eva Svetlíková, Katarína Karlečíková, Eva Husáriková, Ján Glózik, Pavel Hajko, Martin Markov, Pavel Cicka, Mária Vargová, Zuzana Vereská, Pavel Lavroš, Ferenc Pataky, Ondrej Pilch, Juraj Lavroš, Michal Valenta, Ján Hriešik a Desa Petrovová-Morarová. Výstavu pripravili Jarmila Čendičová a Vladimir Valentík.
Štvrtá v poradí výstava realizovaná v Galérii Zuzky Medveďovej v neľahkom roku 1993 bolo 2. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii - Petrovec '93. Uskutočnila sa v dňoch 17. až 31. decembra 1993. Organizovaním 2. bienále si najvýznamnejšia výtvarná manifestácia Slovákov v Juhoslávii - založená roku 1991 - zachovala kontinuitu vo veľmi nežičlivých časoch. Prvé bienále - Petrovec '91 malo za úlohu návštevníkov Galérie Zuzky Medveďovej zoznámiť s maximálnym možným počtom slovenských akadémických, alebo profesionálnych výtvarníkov. Pre 2. bienále boli stanovené prísnejšie kritériá a predstavená bola iba najnovšia tvorba našich umelcov. Druhé bienále zoskupilo práce 13 maliarov, grafikov a sochárov: Miry Brtkovej, Pavla Čániho, Viery Fajndovičovej-Súdiovej, Márie Gaškovej, Martina Kizúra, Jozefa Klátika, Vladimíra Labáta-Rovneva, Pavla Popa, Milana Súdiho, Rastislava Škuľca a po prvýkrát na bienále vystavovali Ján Agársky (1962, Stará Pazova), Ondrej Holub Zolt (1956, Šíd) a Jaroslav Supek (1952, Odžaci).

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1994

Roku 1994 Galéria Zuzky Medveďovej zaznamenala päťročnicu činnosti. Na narodeniny L júla 1994 sa uskutočnila vernisáž 20. výstavy v priestoroch Galérie Zuzky Medveďovej a zároveň bola podpísaná i zmluva o sponzorovaní Galérie medzi riaditeľom tlačiarne Kultúra Jánom Križanom a riaditeľkou Domu kultúry 28. októbra Katarínou Melegovou-Melichovou. Výstava 35 obrazov a rôznych kresieb, skíc a ilustrácií Oľgy Garayovej-Babylonovej (1905-1988) závetom darovaných Galérii Zuzky Medvedbvej bola vhodným výberom pre malú oslavu. Výtvarná pozostalosť Oľgy Garayovej-Babylonovej zhrnutá do výstavy pozostávala z obrazov, ktoré vznikli na samom začiatku jej vážnejšieho zaoberania sa výtvarníctvom, až po väčší počet obrazov, ktoré nestačila dokončiť. Bola to svojrázna retrospektíva relatívne dobre reprezentujúca výtvarné záujmy O. Garayovej-Babylonovej v jej vyše šesťdesiatročnom tvorivom rozpätí. Výstava potrvala do 1. augusta 1994.
Ďalšia výstava v Galérii Zuzky Medveďovej bola usporiadaná k Slovenským národným slávnostiam a bola otvorená 5. augusta 1994. Bola to retrospektívna výstava malieb a grafík svetoznámeho insitného maliara Martina Jonáša (1924-1996) z Kovačice pri príležitosti jeho sedemdesiatin. Výstavu tvorilo 47 exponátov, z čoho 34 olejomalieb a 13 kolorovaných serigrafií. Najstaršia olejomaľba v rámci expozície bola namaľovaná roku 1967 a najnovšia roku 1993. Expozícia teda obsiahla 25 rokov tvorby majstra Jonáša. Výstava, pre ktorú výber prác urobil Vladimír Valentík, potvrdilla, že sa Martinovi Jonášovi podarilo výtvarne artikulovať a umelecky podať podstatu bytia nášho sedliaka a jeho životnú či až mystickú spätosť so zemou vo forme symbolu a bez patetizovania. Kult zeme spočívajúci v jej plodnosti a kult práce slovenského dolnozemského sedliaka získali si vo výtvarnom diele Martina Jonáša umelecký monument. Výstava potrvala do 28. augusta 1994.
Prví umelci zo Slovenska, ktorí mali príležitosť vystavovať v Galérii Zuzky Medveďovej, boli Stano Filko, Michal Murin, Milan Adamčiak, Peter Kalmus a Peter Rónai. Výstavná prax prezentácie experimentálneho či alternatívneho výtvarného umenia v Galérii Zuzky Medveďovej s výstavou pod ironickým názvom Súčasné tradičné umenie zo Slovenska pokračovala na najlepší možný spôsob. Vernisáž, ktorá sa uskutočnila 3. septembra 1994, bola vlastne umeleckým večierkom so Stanom Filkom a Michalom Murínom. Výstava potrvala do 18. septembra 1994.
Ďalšia výstava v Galérii Zuzky Medveďovej bola retrospektívnou výstavou pozostávajúcou z 50 obrazov pri príležitosti päťdesiatin petrovského maliara Ivana Križana (1944, Petrovec). Vernisáž bola 30. septembra 1994 a výstava potrvala do 31. októbra 1994. Ivan Križan retrospektívnou výstavou potvrdil, že je podľa maliarskej vokácie krajinkár, ale i to, že je po Zuzke Medveďovej ďalším výrazným výtvarným kronikárom Petrovca.
Rok 1994 Galéria Zuzky Medveďovej uzavrela prvou výstavou fotografií v svojom výstavnom priestore. Autorom prezentovaných výtvarných a reklamných fotografií bol náš špičkový fotograf Michal Madacký (1955, Kysáč) z Kysáča. Vernisáž sa uskutočnila 16. decembra 1994. Na výstave dominovali Madackého fotografie použité pre katológy, prospekty, ambaláž a najmä pre luxusné nástenné kalendáre. Ďalšie špecifikum Madackého tvorby spočíva v temer výlučnom zaoberaní sa farebnou fotografiou. Výstava potrvala do 16. januára 1995.

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1995

Začiatkom roka, 28. februára 1995 Galéria Zuzky Medveďovej utratila svojho vzácneho spolupracovníka, člena Rady Galérie Michala Kiráľa. O neplné dva mesiace, 22. apríla 1995 jeho najbližší kamaráti Tomáš Čelovský, Zoroslav Spevák-Jesenský, Pavel Čáni a Vladimír Valentík ako spomienku na neho, otvorili Retrospektívnu výstavu voľnej grafiky, kresieb, ilustrácií a grafického dizajnu.
Michal Kiráľ sa narodil 21. februára 1955 v Petrovci. Roku 1979 vyštudoval knižnú a voľnú grafiku na Fakulte úžitkových umení v Belehrade. Pracoval ako výtvarný pedagóg na Gymnáziu v Petrovci (1979-1981) a v tom období bol i jedným zo zakladateľov petrovskej Galérie Blatno a zaslúžil sa o propagáciu vrcholných umeleckých hodnôt v Petrovci. Neskoršie určitý čas pracoval ako technický redaktor týždenníka Hlas ľudu a od roku 1985 pôsobil ako ilustrátor, grafický a výtvarný redaktor vydavateľstva Obzor-Tvorba v Novom Sade. Bol členom Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Vojvodiny v Novom Sade a členom Spolku grafikov Slovenskej výtvarnej únie v Bratislave. Jeho zásluhy pre propagáciu výtvarného umenia v Petrovci sú mimoriadne. Spomienková výstava prác Michala Kiráľa potrvala do 28. mája 1995.
Ďalšou výstavou v Galérii Zuzky Medveďovej bola samostatná výstava obrazov Anny Víziovej-Kopčokovej, petrovskej rodáčky z Vancouvru z Kanady. Vernisáž sa uskutočnila 24. júna 1995 a výstava potrvala do 9. júla 1995. Výstava Anny Víziovej- Kopčokovej bola jej piatou samostatnou výstavou. Pre namaľované obrazy vyhľadávala výtvarné motívy na rôznych svetadieloch. Zároveň bola badateľná i jej fascino-vanosť bohatstvom a pestrosťou prírody rôznych svetadielov a rôznych kultúr.
V prvej polovici roka 1995 bola reštaurovaná ďalšia časť olejomalieb z umeleckej pozostalosti Zuzky Medve-ďovej a súčasne to bola i príležitosť v jubilejnom roku 250. výročia príchodu Slovákov do Petrovca k Slovenským národným slávnostiam pripraviť ďalšiu - tretiu expozíciu jej obrazov. Nová expozícia prác Zuzky Medveďovej obsahovala najznámejšie a reštaurované obrazy, ktoré milovníci výtvarného umenia v Petrovci už dlho nevideli. Tretia expozícia pod názvom Výber z diela obsahovala 44 obrazov a bola otvorená 4. augusta 1995. Zároveň bola na vchode do Galérie odhalená i pamätná tabuľa s textom testamentu Zuzky Medveďovej, ktorú odhalil básnik Pavel Mučaji. Výstava potrvala do 10. septembra 1995. V tomto období sa i väčší detail z najznámejšieho obrazu Z. Medveďovej - Svadba dostal na poštovú známku Juhoslávie.
Galéria Zuzky Medveďovej v jubilejnom roku príchodu Slovákov organizovala i špeciálnu tematickú výstavu výtvarných prác na tému 250 rokov života Slovákov vo Vojvodine. Vernisáž sa uskutočnila v rámci slovakistického medzinárodného sympózia na rovnakú tému 7. októbra 1997. Výstava pozostávala z 38 prác vypracovaných 23.nášmi profesionálnymi umelcami, výtvarnými amatérmi a insitnými maliarmi z ôsmich našich osád. Na výstave účinkovali i predstavitelia nášho sekundárneho sťahovania z Austrálie a Kanady. Uveďme i mená umelcov: Ján Chlpka z Hložian, Alžbeta Čížiková, Ján Glózik, Zuzana Chalupová, Martin Jonáš a Zuzana Vereská z Kovačice, Viera Fajndovičová-Súdiová, Mária Gašková a Milan Súdi z Kysáča, Martin Markov a Anna Babiaková z Padiny, Jaromír Grňa, Ivan Križan, Zuzka Medveďová a Zuzana van den Endeová z Petrovca, Miško Bolf a Anna Kočondová zo Selenče, Ján Agársky, Mira Brtková a Jozef Klátik zo Starej Pazovy, Martin Kizúr z Melbournu (Austrália) a Anna Víziová-Kopčoková z Vancouvru (Kanada). Výstava potrvala do 5. novembra 1995.
Na sklonku roka sa uskutočnila tretíkrát v Galérii Zuzky Medveďovej naša najdôležitejšia výtvarná manifestácia. Tretie bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii - Petrovec '95 bolo otvorené 7. decembra 1995 a zoskupilo 17 našich profesionálnych výtvarníkov. Prvýkrát na bienále vystavovali Miško Bolf (1960, Sombor) zo Selenče, Mária Galátová-Cirovičová (1963, Zemun) z Dobanoviec, Ingrid Cicková (1970, Pančevo) z Nového Sadu a Dula Šanta (1969, Nový Sad) z Petrovca (ako hosť vystavoval na 1. bienále). Okrem nich na 3. bienále účinkovali Ján Agársky, Mira Brtková, Pavel Čáni, Viera Fajndovičová-Súdiová, Mária Gaško- vá, Martin Kizúr, Jozef Klátik, Ivan Križan, Vladimír Labát-Rovnev, Pavel Pop, Milan Súdi, Jaroslav Supek a Rastislav Škulec. Bienále potrvalo do konca roka.

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1996

Roku 1996 v Galérii Zuzky Medveďovej boli usporiadané dve výstavy. Prvá, výstava portrétov národnokultúrnych pracovníkov, spisovateľov, umelcov a divadelníkov pod názvom Národná galéria si vyžadovala náročnejší výskum a dlhšiu prípravu. Bola otvorená 2. augusta 1996 k 5. obnoveným Slovenským národným slávnostiam. Idea o výstave tohto druhu sa zrodila ešte roku 1928, avšak Národnú galériu sa nepodarilo realizovať. Svojej realizácie sa dožila teda omnoho neskoršie. Národná galéria v Galérii Zuzky Medveďovej pozostávala zo 42 portrétov a 3 autoportrétov. Autorkou väčšiny portrétov bola Zuzka Medveďová, ale aj K. M. Lehotský, M. Schule, Pavel Čáni, Ivan Križan, Michal Hasík a Michal Kiráľ (autoportrét). Väčšina portrétov boli z fondu Galérie Z. Medveďovej, ale i z petrovského evanj. a.v. cirkevného zboru a tiež i zapožičané portréty od súkromných majiteľov. Výstava potrvala do 8. septembra 1996.
Druhá výstava v Galérii Zuzky Medveďovej roku 1996 sa uskutočnila v dňoch 7. až 31. decembra. Po účasti na 3. bienále v Petrovci akademická maliarka Mária Galátová-Čirovičová (1963, Zemun) z Dobanoviec sa milovníkom výtvarného umenia v Galérii Zuzky Medveďovej predstavila aj samostatnou výstavou. Expozícia pozostávala až z 50 malieb vypracovaných olejovými farbami, alebo temperou a z jedného pastela. Mária Galátová-Čirovičová i napriek ojedinelým pokusom a výletom do abstraktného maliarskeho prejavu je predsa len maliarkou reálisticko-figuratívnej orientácie. Skutočným formám však dáva expresionistický nádych, už či ide o zátišie, akt, portrét, alebo krajinku.

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1997

Výstavný rok 1997 v Galérii Zuzky Medvedbvej bol v znamení zaznamenávania storočnice narodenia Zuzky Medvedbvej. Pripravovala sa pri tejto príležitosti i trojrečová monografia o výtvarnom diele Zuzky Medveďovej s takmer sto farebných reprodukcií, ktorá vyšla z tlače o rok neskoršie v petrovskej tlačiarni Kultúra, ako prvý zväzok novozaloženej edície Ateliér.
Prvá uskutočnená výstava v roku 1997 bola dvoj výstava kresieb mladých petrovských výtvarníkov Dulu Šantu a Jána Triašku. Akademický maliar Dula Šanta (1969, Nový Sad) absolvoval Akadémiu umení v Novom Sade roku 1995 a pred otvorením výstavy v Petrovci sa stal členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny (ULUV). Ján Triaška (1977, Nový Sad) bol v tom období študentom prvého ročníka Akadémie umení v Novom Sade v triede prof. Milana Staševiča. V súčasnosti študuje malbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Výstava bola otvorená do 25. mája 1997.
Druhá výstava roku 1997 v Galérii Zuzky Medveďovej bola otvorená 7. júna a potrvala do 1. júla 1997. Bola to prvá samostatná výstava jedného výtvarníka zo Slovenska a zároveň i prvá výstava kresleného humoru v Galérii Zuzky Medveďovej. Kreslený humor a ilustrácie vystavoval Ivan Popovič (1944) z Bratislavy, popredný slovenský ilustrátor, autor animovaných filmov a spisovateľ. Pri tejto príležitosti v našom prostredí nebol prvýkrát. Roku 1968 bol výtvarným redaktorom Hlasu ľudu. V sprostredkovaní a pri organizovaní tejto výstavy prispel redaktor Hlasu ľudu Vladimír Dorča.
K 100. výročiu narodenia maliarky Zuzky Medveďovej a k Slovenským národným slávnostiam 1. augusta 1997 bola otvorená štvrtá expozícia jej prác. Výstava bola koncipovaná ako svojrázna rozprávka o našej minulosti vyrozprávaná obrazmi. Potrvala do 1. septembra 1997 a potom bola presťahovaná do Kulpína ako prvá výstava v novootvorenej Galérii Poľnohospodárskeho múzea.
K storočnici narodenia akademickej maliarky Zuzky Medveďovej sa Spolok vojvodinských slovakistov podujal realizovať Medzinárodné sympózium o výtvarnom umení Slovákov v Juhoslávii, ku ktorému prispela i Galéria Zuzky Medveďovej. Pri
tejto príležitosti 22. novembra 1997 bolo otvorené 4. bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii, na ktorom účinkovali až 19. naši akademickí a profesionálni výtvarníci Ján Agársky, Miško Bolf, Mira Brtková, Ingríd Cicková, Pavel Čáni, Viera Fajndovičová-Súdiová, Mária Gaško-vá, Martin Kizúr, Jozef Klátik, Ivan Križan, Vladimír Labát-Rov-nev, Pavel Pop, Milan Súdi, Jaroslav Supek, Dula Šanta, Rastislav Škulec a po prvýkrát na bienále účinkovali Michal Durovka (1972, Nový Sad) z Kysáča, Marián Karavla (1970, Belehrad) zo Starej Pazovy a grafička Sandra Kopčoková (1970, Nový Sad) z Nového Sadu. Výstava potrvala do konca roka.

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1998

Roku 1998 - po spoločnom predstavovaní kovačickej insity (1993) a samostatnej výstavy Martina Jonáša (1994) - príležitosť samostatne predstaviť sa milovníkom umenia v Galérii Zuzky Medveďovej mal insitný maliar Ján Bačúr (1937, Padina) z Padiny. Vernisáž sa uskutočnila 28. februára 1998 a bola to jeho 23. samostatná výstava. Výstava Jána Bačúra v Petrovci bola malou retrospektívou jeho novšej tvorby.
V Galérii Zuzky Medveďovej sa predstavil s 39. olejomaľbami namaľovanými v rozpätí rokov 1985-1998. V prvej časti výstavy boli predstavené motívy z Padiny v minulosti (domy a ulice) a druhá časť výstavy bola venovaná ľuďom, teda predovšetkým ich práci na poliach a v domácnosti počas rôznych ročných období, ale i chvíľam rozptýlenia. Výstava Jána Bačúra potrvala do 22. marca 1998.
K Slovenským národným slávnostiam 7. augusta 1998 bola otvorená retrospektívna výstava prác akademickej maliarky Viery Fajndovičovej-Súdiovej (1948, Petrovec) pri príležitosti jej päťdesiatin. Viera Fajndovičová-Súdiová vyštudovala monumentálne maliarstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Milovníci výtvarného umenia ju poznajú ako maliarku imaginatívneho realizmu a oneirických vízií. Jej výstava v Galérii Zuzky Medveďovej pozostávala z niekoľkých cyklov: Vesmír, Čarovné lesy, Apokalypsa a predstavená bola aj jej monumentálna malba.
Ústredné miesto na výstave zaberal triptych Tretie milénium. Výstava potrvala do 7. septembra 1998.
Koncom roka 1998 Galéria Zuzky Medveďovej sa podujala na ešte jednu retrospektívnu výstavu obrazov, tiež pri príležitosti životného jubilea, tentoraz akademickej maliarky Márie Gaškovej (1948, Kysáč). Mária Gašková vyštudovala maliarstvo na Fakulte úžitkových umení v Belehrade v triede Rajka Nikoliča roku 1973. O dva roky neskoršie tam absolvovala i postgraduálne štúdium monumentálnej maľby. Mária Gašková je predovšetkým maliarkou lyrickej abstrakcie. Formovala sa pri vyhľadávaní svojho variantu abstraktného expresionizmu. Farba je jej základným výrazovým prostriedkom. Na výstave v Galérii Zuzky Medveďovej sa predstavila 43 obrazmi hlavne väčších formátov namaľovaných v rokoch 1972-1996. Výstava sa uskutočnila od 7. novembra do 7. decembra 1998.
Roku 1998 sa Galérii Zuzky Medveďovej dostalo i významné uznanie za jej prácu od Spolku vojvodinských slovakistov. Totiž na Stretnutí slovakistov v Novom Sade na Filozofickej fakulte 25. apríla 1998 Galérii Zuzky Medvedbvej sa dostala Cena Spolku vojvodinských slovakistov za vynikajúci prínos k rozvoju slovakistickej činnosti.

Galéria Zuzky Medveďovej Rok 1999

Rok 1999 sa začal samostatnou výstavou, tiež svojráznou retrospektívou akademického grafika Pavla Popa (1948, Stará Pazova) z Nového Sadu. Pavel Pop vyštudoval grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u vynikajúcich umelcov Albína Brunovského a Vincenta Hložníka. Svoje voľné grafické listy realizované tlačou z hĺbky (najčastejšie medirytom) napĺňa vyrtuóznym kresliarskym rukopisom starých majstrov, ktorým suverénne ovláda a vytvára nadčasové, oneirické vízie umiestnené vo vzrušujúcom, harmonicky rozvírenom ireálnom priestore obrazu. Okrem grafickej tvorby Pavel Pop sa predstavil v Galérii Zuzky Medvedovej i 12 perokresbami z cyklu Desastres de la guerra. Vernisáž sa uskutočnila 29. januára 1999 a výstavu otvoril Milan Kňažko, minister kultúry Slovenskej republiky. Výstava potrvala do 28. februára 1999 a bola to 39. výstava v Galérii Zuzky Medvedbvej od jej založenia. Galéria Zuzky Medvedbvej plánovala desaťročnicu svojej činností zaznamenať 1. júla 1999, na deň otvorenia Galérie usporiadaním 40. výstavy v svojom priestore. Pre letecké útoky a vojnu plánovaná 40. výstava sa musela odročiť a bola otvorená iba k Slovenským národným slávnostiam 27. augusta 1999. Bola to 50. samostatná výstava insitnej maliarky Alžbety Čížikovej (1936, Kovačica) z Kovačice. Alžbeta Čížiková je prvou maliarkou medzi kovačickými maliarmi. Maľuje a vystavuje od roku 1954 a namaľovala vyše tisíc obrazov. Za svoju umeleckú prácu dostala početné ceny a uznania, v roku 1999 aj Cenu za celkovú umeleckú tvorbu na IX. medzinárodnom bienále insitného umenia v Múzeu insitného umenia v Jagodine. Na svojej jubilejnej 50. výstave v Galérii Zuzky Medveďovej vystavovala 39 olejomalieb. Výstava bola otvorená do 12. septembra 1999.
V samotný deň desaťročnice otvorenia Galérie Zuzky Medveďovej 1. júla 1999 Knižnica Štefana Homolu v Petrova k jubileu otvorila výstavu katalógov a plagátov -Desať rokov Galérie Zuzky Medveďovej.